Pracovná skupina pre Hygienu životného prostredia

náplň činnosti, výsledky

Pracovná skupina pre hygienu životného prostredia vznikla pretransformovaním konzultačného fóra na základe rozhodnutia Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie.

Okresy, ktorých sa činnosť pracovnej skupiny týka  sú nasledovné: Bratislava, Dunajská Streda, Košice-okolie (Košice), Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Komárno, Nové Zámky, Rožňava, Trebišov, Veľký Krtíš.

Témy ktoré tvoria hlavný  program pracovnej skupiny sa týkajú nasledovných okruhov problematík:

• Sledovanie kvality  vôd (povrchových, pitných)  osobitne  v prihraničných okresoch; 

• zavedenie Smerníc EK do právnych systémov  obidvoch krajín v rámci prístupového procesu;

• účasť na medzinárodných aktivitách a procesoch týkajúcich sa environmentálneho zdravia

Sledovanie kvality vôd

V rámci činnosti pracovnej skupiny slovenská strana poskytla podrobné údaje o kvalite povrchových vôd (osobitne rieky Ipeľ) v prihraničných okresoch. Hodnotenie kvality vody v mieste odberu Ipeľ-Salka za roky 2000-2002 je v prezentačnej časti tejto informácie.

Maďarská strana pokračuje vo vyšetrovaní kvality vody v Ipli na úseku patriacom Maďarsku, s osobitným zreteľom na vodné zdroje využívané v rámci turistického ruchu. Inšpekcia životného prostredia v dotknutej oblasti spolu s hygienickým stanicami v Pesti a Nógrád-e vykonávajú chemické, mikrobiologické a biologické vyšetrenia vôd. Odber vzoriek vôd sa vykonáva na siedmych prítokoch  3x do roka a to v mesiacoch október, apríl a na začiatku augusta z 18tich odberových miest.

Doterajšie výsledky poukazujú na:

• Nevýznamné chemické znečistenie, ťažké kovy buď nie sú prítomné vôbec alebo len v stopových množstvách (mierne zvýšené hodnoty mangánu, fosfátov v potoku Lókos a Jenó při Bánku)

• Z hľadiska mikrobiologického hodnotenia podľa ukazovateľov E.coli a fekálnych streptokokov, ktoré sú hodnotiacimi ukazovateľmi pre prírodné rekreačné vody sa voda najčastejšie hodnotí ako vyhovujúca.

Zavedenie Smerníc EK do právnych systémov  obidvoch krajín v rámci prístupového procesu

Pokračuje výmena skúseností získaných pri implementácii Smernice Rady 98/83/ES o vode určenej pre ľudskú spotrebu (pitnej vode) a Smernice 76/160/EEC o kvalite vody na kúpanie. Boli vzájomne poskytnuté podrobné  informácie o systéme sledovania,  hodnotenia a kontroly kvality pitnej vody podľa požiadaviek cit.smerníc EÚ, vrátane zabezpečovania odberov vzoriek/vzorkovania, rozdelenia pôsobností pri kontrole kvality vrátane samokontroly producentmi pitnej vody  a  dozoru štátnych orgánov nad dodržiavaním požiadaviek smerníc.

Problematika pitnej vody zostáva trvalou diskutovanou témou pracovnej skupiny.

Kvalita pitnej vody dodávanej z verejných vodovodov (celkovo 84% obyvateľstva v SR) je pravidelne kontrolovaná a vyhodnocovaná tak na Slovensku ako aj v Maďarsku. V SR odoberá pitnú vodou z verejných vodovodov celkovo 84%Mapky, ktoré sú pripojené k tejto správe zobrazujú percento prekračovania limitných hodnôt niektorých zdravotne relevantných ukazovateľov v prihraničných okresoch.

Výrazne nepriaznivý stav z hľadiska prístupu k zdravotne nezávadnej pitnej vode pretrváva na úseku  individuálneho zásobovania t.j tam, kde nie sú vybudované verejné či obecné vodovody resp. kde  obyvatelia využívajú  vlastné studne. Voda z individuálnych studní vykazuje vysokú mikrobiologickú závadnosť, ktorá je spôsobená nedostatočnou ochranou, technickým stavom ale i nedostatočnou údržbou týchto studní. Doplnenie  údajov o počte obyvateľstva v príhraničných okresoch na oboch stranách, ktorých sa táto situácia dotýka je žiadúce  a bude zahrnuté do ďalšej činnosti pracovnej skupiny.

Účasť na medzinárodných aktivitách a procesoch týkajúcich sa environmentálneho zdravia

Vzájomná výmena skúseností získaných v oblasti environmentálneho zdravotníctva a vzájomné informovanie o procesoch  a medzinárodných aktivitách do ktorých sú obidve krajiny zapojené sú trvalo na programe pracovnej skupiny. V súčasnosti sa táto diskusia týka predovšetkým príprave 4. Ministerskej konferencie o životnom prostredí a zdraví, ktorá sa má konať v júni 2004 v Budapešti. Na tejto konferencii sa má zúčastniť viac ako 50 krajín z Európy. Pracovná skupina spolupracuje na príprave tejto konferencie v záujme dosiahnutia jej cieľov, úloh a očakávaných výsledkov .

Kvalita pitnej dodávanej z verejných vodovodov v prihraničných okresoch Slovenskej republiky a Maďarska

(okresy Bratislava, Dunajská Streda, Košice-okolie (Košice), Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Komárno, Nové Zámky, Rožňava, Trebišov, Veľký Krtíš

Údaje na základe ktorých sú spracované prezentačné mapky pochádzajú z databázy údajov o kvalite pitnej vody sledovanej Štátnymi zdravotnými ústavmi v SR od roku 1996. Pre spracovanie mapiek za účelom vytvorenia Web stránky Zmiešanej Slovensko-maďarskej komisie pre životné prostredie, pracovnej skupiny Hygiena životného prostredia boli použité údaje za roky 1999-2001 (údaje za rok 2002 sú práve spracovávané).

Kvalita pitnej vody je hodnotená podľa Vyhlášky MZ SR č. 29/2002 Z.z. o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a kontrolu kvality pitnej vody, ktorá ustanovuje parametrické i limitné  hodnoty pre pitnú vodu zhodne s kvalitatívnymi požiadavkami  Smernice 98/83/EC.

Pre účely prezentácie kvality pitnej vody v okresoch v prihraničnej oblasti na obidvoch stranách boli po dohode s maďarskými partnermi vybrané nasledovné ukazovatele kvality pitnej vody:

Ukazovateľ kvality	Skratka	Limitná hodnota	Poznámka	Mapy	Grafy
Koliformné baktérie	KB	0		mapa	graf
Fekálne streptokoky	FS	0		mapa	graf
Dusičnany	NO3	50mg/l	MH	mapa	graf
Dusitany	NO2	0,1mg/l	MH		graf
Arzén	As	0,01mg/l	NMH	mapa	graf
Železo	Fe	0,2mg/l	MH	mapa	graf
Mangán	Mn	0,05mg/l	MH	mapa	graf
Amónne ióny	NH4	0,5mg/l	MH	mapa	graf

NMH – najvyššia medzná hodnota

MH – medzná hodnota

Mapky zobrazujú percentuálne prekročenie limitov vybraných parametrov PV stanovených vo vyhláške MZ SR č. 29/2002 Z.z. vo vzťahu k  počtu obyvateľstva v jednotlivých prihraničných okresoch.

Komentár k mapkám:

Hodnotenie mikrobiologických ukazovateľov (koliformné baktérie, fekálne enterokoky)

Bolo zistené  prekračovanie limitných hodnôt týchto ukazovateľov  dochádza  prakticky vo všetkých sledovaných vodovodoch. Percento vzoriek v ktorých bolo zistené prekročenie limitu pre koliformné baktérie sa pohybuje v intervale od  0,19 (Nové Zámky) do 19,29 (Rimavská Sobota), pre fekálne streptokoky od 0, 0 (Nové Zámky) do 10,2 (Veľký Krtíš).

Z hľadiska chemických, zdravotne významných ukazovateľov (napr.dusičnany, dusitany, arzén)  je situácia v prihraničných okresoch  v celku priaznivá. V hodnotenom období nedošlo ani v jednom prípade k prekročeniu limitnej hodnoty pre dusitany,  v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Lučenec, Nové Zámky, Košice, Rožňava, Trebišov a Veľký Krtíš  výskyt nadlimitných hodnôt dusičnanov nepresahuje 3% vyšetrených vzoriek. Výskyt nadlimitných hodnôt arzénu je zistený v okrese Košice-okolie a Lučenci. V okrese Nové Zámky bol problém výskytu arzénu už vyriešený odstavením vodného zdroja, ktorý tento prvok obsahoval a pripojením obyvateľstva na dotknutom území na rozvodnú sieť s vyhovujúcou kvalitou pitnej vody.

Kvalita vody v rieke Ipeľ

Sledovanie kvality vody na rieke Ipeľ v mieste odberu Salka riečny km 12,0 sa datuje od roku 1989. Toto miesto odberu sa sleduje ako hraničný tok s Maďarskom. Hodnotenie kvality vody sa uskutočňuje podľa STN 757221, vypočítava sa charakteristická hodnota, ktorá je porovnávaná s limitmi podľa normy, parametre sú zaradené do piatich skupín ukazovateľov a ku každej skupine je priradená výsledná trieda kvality (poznáme 5 tried kvality), vyhodnocuje sa dvojročie. Vyhodnotenie do tried kvality za roky 1999-2002 znázorňuje tabuľka.

Dvojročie	Počet meraní	Skupiny ukazovateľov
		A	B	C	D	E	F	H
1999-2000	24	III	III	IV	IV	IV	V	I
2000-2001	24	III	III	IV	IV	IV	IV	II
2001-2002	24	III	III	IV	III	IV	IV	II

Rieka Ipeľ je charakteristická rozkolísanými prietokmi počas roka, najmä s veľmi nízkou vodnosťou počas letných mesiacov a tento fakt nepriaznivo ovplyvňuje aj kvalitu vody. Nedostatočné čistenie odpadových vôd v povodí sa prejavuje vysokým znečistením nutrientami čo má za následok rozvoj eutrofizačných procesov počas letných mesiacov, vysoké mikrobiálne znečistenie a v nemalej miere aj znečistenie mikropolutantmi.

 Ako znázorňuje tabuľka, v skupine ukazovateľov kyslíkového režimu (A) je výslednou triedou III. trieda kvality, čo spôsobujú koncentrácie BSK₅ ( v rozmedzí od minima po maximum 1,0-7,75 mg.l^-1 ) a ChSK_Cr (v rozmedzí od 10,9-37,2 mg.l^-1 ). V skupine základných fyzikálno-chemických ukazovateľov (B) je tento úsek Ipľa zaradený  do III. triedy kvality čo spôsobujú koncentrácie rozpustených látok, teplota vody ale aj koncentrácie mangánu. Štvrtú triedu kvality v skupine nutrientov (C) dosahujú koncentrácie najmä fosforečnanového fosforu (v rozmedzí 0,0225-0,429 mg.l^-1 ) a celkového fosforu  (v rozmedzí 0,113-0,429 mg.l^-1 ). Skupina (D) charakterizuje hodnoty biologických ukazovateľov ako sú sapróbny index biosestónu, makrozoobentosu a koncentrácie chlorofylu „a“. Výslednú IV. triedu v tejto skupine spôsobujú  koncentrácie chlorofylu „a“ (v rozmedzí 2,02-320,86 μg.l^-1 ). Mikrobiologické znečistenie (skupina E) spôsobuje zatriedenie do IV. triedy kvality, hodnoty koliformných baktérií boli namerané v rozmedzí 1-410 KTJ.ml^-1 . Z anorganických a organických mikropolutantov (F) v roku 1999-2000 boli namerané vysoké koncentrácie hliníka a z organických mikropolutantov koncentrácie chlórbenzénu spôsobovali zatriedenie do IV. triedy kvality, hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 1,0-10,0  μg.l^-1. Rádioatívne znečistenie (H) dosahuje I. – II. triedu kvality počas celého sledovaného obdobia.